Dvanásty apríl patrí dvom medzinárodným dňom, súvisia s kozmonautikou

Lausanne/New York 11. apríla (TASR) – Svetový deň letectva a kozmonautiky a Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru pripadajú na 12. apríl a viažu sa k prvému letu človeka do vesmíru. Ten sa uskutočnil 12. apríla 1961 a prvým človekom vo vesmíre sa stal sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Na palube kozmickej lode Vostok-1 sa mu ako prvému v dejinách ľudstva podarilo obletieť Zem, čím otvoril éru pilotovaných vesmírnych misií.

V roku 1968 na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) vyhlásili Svetový deň letectva a kozmonautiky. Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru vyhlásilo zasa Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2011 pri príležitosti 50. výročia Gagarinovho letu.

Pred človekom do vesmíru najprv leteli zvieratá. Prvými boli vínne mušky drozofily (Drosophila melanogaster) vystrelené Američanmi 20. februára 1947 v rakete V-2, ktorá dosiahla výšku 109 kilometrov. Prvým cicavcom vo vesmíre sa 14. júna 1949 stal americký makak Albert, ktorý doletel do výšky 134km. Osudným sa mu však stalo pristávanie, počas ktorého zahynul.

Po Albertovi sa do vesmíru, najmä počas 50. a 60. rokoch minulého storočia, dostalo celkovo ďalších 32 opíc rôznych druhov. Okrem opíc lietali do vesmíru aj mačky, myši, mloky, žaby, korytnačky i ďalšie zvieratá.

Sovietsky zväz používal pri vesmírnych letoch v počiatkoch kozmonautiky najčastejšie psov. V 50. rokoch minulého storočia ich vyslal do kozmu celkovo 36. Najznámejšou bola fenka Lajka. Do kozmu letela 3. novembra 1957 a stala sa prvým zvieraťom, ktoré obletelo Zem. Priekopnícky počin sa ale skončil pre trojročnú túlavú fenku tragicky, približne päť až sedem hodín po štarte zahynula na prehriatie.

Prvým človekom v kozme bol dôstojník sovietskeho armádneho letectva, 27-ročný Jurij Gagarin, ktorý vzlietol do vesmíru 12. apríla 1961. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28.000 tisíc kilometrov za hodinu. Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď o 9.07 h moskovského času s legendárnou Gagarinovou frázou "Pojechali!" ("Ideme!").

Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského pilota sa stal razom najpopulárnejší človek na svete.

Dva roky po Gagarinovi, 16. júna 1963, letela úspešne do vesmíru prvá žena - sovietska kozmonautka Valentina Tereškovová.

Prvým človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca sa 20. júla 1969 stal americký astronaut Neil Armstrong. O šesť rokov neskôr, 17. júla 1975, došlo k spojeniu kozmických lodí Apollo a Sojuz, čím sa vytvorila prvá medzinárodná ľudská misia vo vesmíre.

Po Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických sa 2. marca 1978 stalo Československo v poradí treťou krajinou, ktorej občan vzlietol do kozmu. Bol ním Vladimír Remek. Do elitného klubu kozmonautov sa 20. februára 1999 zaradilo aj Slovensko, keď sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.

Mierové využitie vesmíru či ľudské aktivity vo vesmírnom priestore upravuje súbor medzinárodných noriem, z ktorých niektoré boli prijaté pod záštitou OSN. Prvou bola tzv. Kozmická zmluva z roku 1967, ktorá je základným dokumentom definujúcim vesmír ako priestor otvorený pre všetkých. Na pôde OSN vznikol už v roku 1958 aj Úrad OSN pre záležitosti vesmíru (UNOOSA) zodpovedajúci za podporu medzinárodnej spolupráce pri mierovom využití vesmíru.